v prvom rade sa uistite, či aj my chlpáči zvládneme trasu

do tohto bodu by som zahrnula dĺžku trasy - koľko zvládneme či už podľa kondičky, zdravotného stavu alebo nášho veku

povrch - každý predsa vie, že nám chlpáčom viac vyhovuje trávička, mäkučký les alebo lúka viac, ako napríklad rozpálená cesta, či ostré kamene (ktorým sa ale často nedá vyhnuť, preto odporúčame psíkovi zaobstarať topánočky)

a tiež počasie - vysoké teploty vedú k prehriatiu organizmu/dehydratácií/úpalu, teda odporúčame sa počas týchto horúčav zdržovať v chládku, pre nás ideálne v lese alebo pri vode 🙂
naopak nízke teploty môžu u nás chlpáčov spôsobiť podchladenie, prípadne omrzliny (ako týmto nástrahám predchádzať sa dočítaš nižšie)

výbava a čo nesmie chýbať

- voda a miska na vodu, ak ideme na dlhšie nezabudnite nám pribaliť papať
- rýchla pomoc (niečo na obviazanie labky)
- topánočky
- reflexná vesta (aby sme predišli pomýleniu si vyžly so srnkou napríklad)
- obojok či postroj a samozrejme vodítko
- náhubok
- mašktrky predsa

V zime nám na dlhé túry nezabudnite pribaliť nepremokavý kabátik! Áno, mnohí si povedia, načo je napríklad dlhosrstému stredne veľkému psíkovi oblečok? Musíme však rozlišovať pár minútovú prechádzku v parku za mestom a niekoľko hodinovú túru po hore. Myslime vždy na tú najhoršiu variantu a počasie nás len tak ľahko neprekvapí 🙂 .

Najväčším rizikom je chlad a vlhkosť pôsobiaca spoločne, pretože mokrá srsť nemá také izolačné schopnosti ako suchá srsť. Podchladený pes na ohriatie využíva uloženú energiu, čo vedie k dramatickému úbytku hladiny cukru v krvi. Nízka hladina cukru (hypoglykémia) zvyšuje nebezpečenstvo šoku.

zdroj: http://www.psickar.sk

prvá pomoc!

Bezpečnosť na prvom mieste a aj preto je lepšie, ak ideme do lesa viacerí (viac hláv, viac rozumu 😀 ). Ak by sa nedajbože niečo stalo, vieme sa rozdeliť - jeden zostane pri zranenom a druhý ide pre pomoc.
Ako riešiť jednotlivé úrazy

Úpal a prehriatie psa

Pes je podchladený alebo má omrzliny

Pes sa topí

Pes sa dusí

Pes je v šoku

Uhryznutie psa hadom

Uštipnutie psa bodavým hmyzom

Pohryzenia inými psami, resp. inými zvieratami

Pes sa otrávil

 

Možno vás bude zaujímať

Zákon o poľovníctve

Podľa § 29 ods. 1 písm. f) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve je poľovná stráž oprávnená usmrtiť v poľovnom revíri psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšie obývaného domu, alebo psa, ktorý hľadá alebo prenasleduje zver, alebo sa k nej plazí; to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa.

zdroj:http://www.polovnickakomora.sk

Ako je to v Tatranskom národnom parku?

Na základe novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny sa môžu návštevníci národného parku po novom pohybovať so svojím psom po celom území parku neobmedzene, pričom v najvyššom, t. j. v 4. a 5. stupni ochrany ho musia mať po celý čas na vôdzke a v zmysle platného Návštevného poriadku TANAP-u musí mať aj náhubok.

zdroj: http://spravatanap.sk

Malé lesné školenie od VLKa 🙂

Dva červené pruhy na strome = hranica prírodnej rezervácie
Jeden červený pruh na strome = hranica ochranného lesa
Jeden biely pruh na strome = hranica lesného porastu
Oranžový štvorec na strome = hranica majetku
Vyryté šipky na strome = križovatka hraníc lesných porastov

Bez vodítka v lese?

Áno, väčšina z páničkov si povie, kde už mám pustiť chlpáča na voľno keď nie v lese? Je tu však veľa nástrah, ktoré môžu na naše štyri labky v lese čakať. A hlavne! V lese žijú zvieratká, ktoré my, ako návštevníci lesa - ich domova, musíme rešpektovať. Predovšetkým v období párenia, na jar, keď sa rodí noví život 🙂 . Príroda je v tedy veľmi zraniteľná, hlavne si chce každý zvierací rodič ochrániť svoje mláďatká, čo by pre zvedavého chlpáča nemuselo dopadnúť najlepšie. Preto buďte ohľaduplní a dávajte pozor na svojich psíkov, ak v nich nemáte istotu nepúšťajte ich na voľno a už vôbec nie z dohľadu!

Nemohla som si odpustiť malé edukačné okienko 😀

Čoho sa v lese najviac bojíme?

Začneme medveďom hnedým a trošku si zopakujeme prírodovedu, zo základnej školy 😀
- samec môže vážiť až okolo 300 kg, samica do 200 kg,
- majú veľmi dobre vyvinutý čuch, menej už zrak
- rýchlosť medveďa v behu môže byť 50 až 60 km za hodinu
- pri behu sú jeho skoky dlhé až 8 m (OMG)
- jeseň býva pre medvede obzvlášť stresujúca, pretože pred zimným spánkom musia nabrať až 40% svojej váhy

Ako sa môžete vyhnúť medveďovi:
- ak sa nachádzate na území možného výskytu medveďa budte ostražití, sledujte stopy, poškriabané stromy, dolámané kríky či trus
- medveď je zdochlinár, takže ak narazíte na zdochnuté zviera rýchlo preč
- ak prechádzate miestami so zlou viditeľnosťou robte hluk, ak vás zaregistruje včas, s veľkou pravdepodobnosťou sa vám vyhne
Čo robiť, keď už medveďa stretnete:
- rozhodne neutekajte, medveďovi neutečie ani ten najlepší bežec (pokiaľ nie je medveď zranený)
- nepozerajte medveďovi priamo do očí, bude si myslieť, že ho vyzývate na boj
- medveď nemá mimiku tváre, takže ťažko rozoznať aké správanie bude nasledovať (nevie sa ceriť, napr. ako vlk)
Čo robiť, ak vás medveď prenasleduje:
- nepúšťajte medveďa z dohľadu, nepozerajte sa mu do očí
- pokúste sa ho odohnať napríklad hlukom, roztiahnite ruky
- ak vás prenasleduje, skúste odhodiť nejaký kus oblečenia, to ho môže na chvíľu zabaviť
-ak viete, že po vás medveď vyslovene ide, skúste vyliezť na strom, ale minimálne do výšky 4m (dospelé medvede nie sú zdatné v lezení, to skôr malé medvieďatá)

Vlk – bojazlivé zviera opradené „mýtom“ krvilačnosti

Ďalším obávaným kráľom našich lesov je vlk dravý
- dospelé jedince dosahujú hmotnosť až 70 kg
- vlky žijú spoločensky vo svorkách, kde vládne prísna hierarchia
- každý jedinec pozná svoje postavenie vo svorke a podľa toho sa i správa
- vyvinutý má najviac čuch a sluch

Ak ho v lese zazriete na zlomok sekundy, môžete sa považovať za šťastlivca – vlk s najväčšou pravdepodobnosťou len niekde okolo vás prebehne, určite nezastane a už vôbec vás nepočastuje dlhým uvítacím pohľadom. Ak už k stretu dôjde a zviera nepôsobí agresívne, pokojne vycúvajte z vlčieho dosahu, no nechajte mu dostatok miesta na útek.
Zbystrieť treba pri vlkoch samotároch. Vydedenci zo svorky väčšinou ťažšie zháňajú potravu, hľad ich často dovedie k jednoduchej koristi napríklad v podobe ovečiek na salaši. Pri strete s takýmto vlkom je najúčinnejšou obranou skríknutie, či mávanie rukami. Snažte sa vlka odohnať. Útek by v tomto prípade nemal zmysel.

zdroj: dobrodruh.sk,

hlasovým prejavom (vytie či štekanie) si vlci označujú svoje teritórium

 

zdroj: http://selmy.ursus.cz

 

A na záver pridám fotky našich štvornohých kamošov, ktorí si les chodia očuchať rovnako radi, ako my 🙂

#sopsomnahory

čauky hauky